V nemeckom práve sa označuje ako Eigentumsvorbehalt. Jej základná myšlienka je jednoduchá: predávajúci dodá tovar, kupujúci ho prevezme, ale vlastnícke právo má prejsť na kupujúceho až po úplnom zaplatení kúpnej ceny. Podľa § 449 ods. 1 BGB ak si predávajúci pri predaji hnuteľnej veci vyhradí vlastníctvo až do zaplatenia kúpnej ceny, v pochybnostiach sa predpokladá, že vlastníctvo prechádza pod odkladacou podmienkou úplného zaplatenia kúpnej ceny.
Pre podnikateľa to nie je akademická otázka, dodávka na faktúru je v skutočnosti dodávateľský úver. Tovar už odišiel, ale peniaze ešte neprišli. Ak odberateľ platí načas, výhrada vlastníctva nenachádza uplatnenie. Ak sa však odberateľ dostane do krízy alebo do nemeckého insolvenčného konania, práve táto klauzula môže rozhodnúť, či dodávateľ zostane len bežným nezabezpečeným veriteľom, alebo bude mať silnejšiu pozíciu viazanú na konkrétny tovar, pohľadávku alebo výťažok z predaja konkrétneho tovaru.
Jednoduchá výhrada vlastníctva: pomôže najmä tam, kde je tovar ešte u predávajúceho alebo aspoň dohľadateľný
Najjednoduchšia forma výhrady vlastníctva znie približne takto: tovar zostáva vo vlastníctve predávajúceho až do úplného zaplatenia kúpnej ceny.
Najlepšia situácia pre predávajúceho je vtedy, ak sa tovar ešte vôbec nedostal k odberateľovi — napríklad je vyrobený, pripravený na expedíciu, ale odberateľ ho neprevezme, odkladá odvolávku alebo sa dostane do omeškania s platbou. Vtedy má predávajúci tovar stále pod kontrolou a jeho pozícia je spravidla výrazne lepšia.
Ak je tovar už u odberateľa, jednoduchá výhrada vlastníctva pomáha najmä vtedy, keď sa dá jasne identifikovať: napríklad stroj, zariadenie, náhradný diel, samostatný komponent alebo zásoby, ktoré ešte neboli spracované, zmiešané ani predané ďalej. Ani v takom prípade si však dodávateľ spravidla nemôže tovar svojpomocne odviezť. Podľa § 449 ods. 2 BGB môže predávajúci požadovať vydanie veci na základe výhrady vlastníctva až po odstúpení od zmluvy. Ak už prebieha insolvenčné konanie, je rozhodne potrebné komunikovať s insolvenčným správcom.
Ak bol tovar medzičasom spracovaný, zmiešaný alebo predaný ďalej, jednoduchá výhrada vlastníctva už nestačí. Vtedy je dôležitá širšia úprava — najmä predĺžená výhrada vlastníctva.
Aussonderung a Absonderung: praktický rozdiel pre veriteľa
V nemeckom insolvenčnom práve je dôležité rozlišovať medzi Aussonderung a Absonderung. Podľa § 47 InsO ten, kto môže na základe vecného alebo osobného práva tvrdiť, že určitý predmet nepatrí do insolvenčnej podstaty, nie je v tomto rozsahu insolvenčným veriteľom; jeho nárok na vydanie sa posudzuje podľa práva platného mimo insolvenčného konania.
Pri jednoduchej výhrade vlastníctva môže byť táto logika relevantná vtedy, ak je tovar ešte u dlžníka a dá sa dostatočne určito identifikovať. Inak povedané: ak je možné ukázať, že konkrétna vec stále patrí predávajúcemu a nepatrí do majetku dlžníka, nejde len o bežnú peňažnú pohľadávku.
Iná situácia nastáva vtedy, ak sa pôvodný tovar ďalej predal, spracoval alebo zmiešal s iným tovarom. Vtedy už často nejde o jednoduché „toto je naša vec, vydajte nám ju“. Právna pozícia sa môže presunúť k zabezpečeniu na pohľadávkach, výťažku alebo novovzniknutej veci. Tu môže v prípade dobrej zmluvnej úpravy byť relevantná oblasť práv na oddelené uspokojenie. § 51 InsO medzi inými uvádza veriteľov, ktorým dlžník na zabezpečenie nároku previedol hnuteľnú vec alebo právo.
Pre podnikateľa je rozdiel jednoduchý: nezabezpečený veriteľ čaká na bežnú insolvenčnú kvótu. Veriteľ s použiteľným vecným alebo zabezpečovacím právom môže mať lepšiu vyjednávaciu pozíciu a v určitých prípadoch aj lepšiu ekonomickú návratnosť. Nie je to však automatické. Rozhoduje dokumentácia, dôkazy, znenie klauzúl a skutkový stav.
Predĺžená výhrada vlastníctva: dôležitá pri ďalšom predaji a spracovaní tovaru
V obchodnej praxi často jednoduchá výhrada vlastníctva nebude stačiť. Odberatelia väčšinou nekupujú tovar preto, aby ho držali v sklade. Kupujú ho preto, aby ho spracovali, použili vo výrobe alebo predali ďalej. Práve preto sa v B2B vzťahoch používa tzv. verlängerter Eigentumsvorbehalt, teda predĺžená výhrada vlastníctva.
Jej cieľom je myslieť na to, čo sa s tovarom stane po dodaní. Ak kupujúci tovar ďalej predá, zmluva môže obsahovať vopred dohodnuté postúpenie pohľadávky z ďalšieho predaja. Ak kupujúci tovar spracuje alebo zmieša s inými vecami, zmluva môže riešiť, či a v akom rozsahu má zabezpečenie pokračovať na novej veci alebo na výťažku.
Tu treba byť presný: predĺžená výhrada vlastníctva nie je čarovná formulka. Musí byť platne dohodnutá, musí byť vhodná pre konkrétny obchodný model a musí byť v praxi preukázateľná. Pri nemeckých odberateľoch je preto dôležité, aby obchodné podmienky neboli len formálne priložené k dokumentom, ale aby boli skutočne začlenené do zmluvného vzťahu.
Absonderungsrechte neznamenajú vždy 100 % uspokojenie
Ak sa práva dodávateľa uplatňujú ako práva na oddelené uspokojenie, treba rátať aj s tým, že z výťažku môžu byť odpočítané náklady. Pri speňažení hnuteľnej veci alebo pohľadávky insolvenčným správcom § 170 ods. 1 InsO stanovuje, že z výťažku sa najprv odpočítajú náklady zistenia a speňaženia predmetu a zo zvyšku sa bezodkladne uspokojí veriteľ s právom na oddelené uspokojenie.
§ 171 InsO upravuje výpočet týchto nákladov: náklady zistenia sa paušálne stanovujú na 4 % výťažku a náklady speňaženia na 5 % výťažku, pričom ak boli skutočné potrebné náklady výrazne nižšie alebo vyššie, použijú sa skutočné náklady; ak speňaženie zaťaží masu DPH, pripočíta sa aj táto suma.
To je prakticky dôležité. Aj dobré zabezpečenie ešte neznamená, že dodávateľ dostane okamžite a v plnej výške zaplatené. Znamená však, že jeho pozícia môže byť výrazne lepšia než pozícia bežného nezabezpečeného veriteľa.
Lieferantenpool
V niektorých nemeckých insolvenciách sa dodávatelia stretávajú s problémom, že viacerí dodávali podobný alebo zameniteľný tovar. Tovar sa mohol skladovať spolu, miešať, rezať, spracovať alebo použiť vo výrobe. Po otvorení insolvencie potom jednotlivý dodávateľ často vie preukázať, že dodal tovar pod výhradou vlastníctva, ale nevie jednoducho preukázať, ktorý konkrétny zostatok v sklade alebo ktorý výťažok patrí práve jemu.
V takýchto situáciách sa v praxi môže vytvoriť Lieferantenpool, teda dodávateľský pool. Nejde o univerzálne riešenie a nejde o garanciu vyššieho uspokojenia. Ide skôr o praktický spôsob, ako koordinovať dodávateľov s podobnými právami a vystupovať voči správcovi jednotnejšie. Pool môže znížiť dôkazné a transakčné náklady, zjednodušiť rokovanie so správcom a v niektorých prípadoch umožniť ekonomicky rozumnejšie rozdelenie výťažku.
Z našej skúsenosti pri slovenských dodávateľoch v nemeckých insolvenčných veciach vyplýva, že účasť v takomto poole môže byť veľmi efektívna. Nie preto, že by automaticky vytvárala nové práva, ale preto, že pomáha prakticky presadiť práva, ktoré by sa individuálne dokazovali alebo uplatňovali ťažšie.
Slovenský dodávateľ a nemecký odberateľ: na čo myslieť vopred
Výhrada vlastníctva existuje aj v slovenskom práve. § 445 slovenského Obchodného zákonníka umožňuje stranám písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr; ak z obsahu výhrady nevyplýva niečo iné, predpokladá sa nadobudnutie vlastníctva až úplným zaplatením kúpnej ceny.
Pri dodávkach do Nemecka však odporúčame neostať len pri slovenskej predstave jednoduchej výhrady vlastníctva. Prakticky treba riešiť najmä:
- či je výhrada vlastníctva dohodnutá už pri uzatváraní zmluvy, nie až na faktúre,
- či zmluva rieši ďalší predaj tovaru,
- či rieši spracovanie, spojenie alebo zmiešanie tovaru,
- či existuje evidencia objednávok, dodacích listov, faktúr, úhrad a znenia obchodných podmienok,
- či spoločnosť vie pri nemeckej insolvencii rýchlo identifikovať otvorené dodávky, nezaplatené faktúry a možné zabezpečovacie práva.
Naša praktická skúsenosť
V praxi sme videli, že rozdiel medzi „máme len nezaplatenú faktúru“ a „máme riadne dohodnutú predĺženú výhradu vlastníctva, kompletné doklady a vieme rýchlo reagovať“ môže byť zásadný. Niekedy to znamená len lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Niekedy možnosť uplatniť nárok na konkrétny tovar a niekedy právo na oddelené uspokojenie či už individuálne alebo prostrendíctvom účasti v dodávateľskom poole.
Záver
Výhrada vlastníctva pri predaji tovaru nie je garanciou zaplatenia. Nie je náhradou za preverenie bonity odberateľa, poistenie pohľadávok ani rozumnú úverovú politiku. Je to však jeden z nástrojov, ktorý môže pri dodávkach do Nemecka výrazne zlepšiť pozíciu dodávateľa, najmä ak je pripravený vopred a nie až po vzniku problému.
Najdôležitejšie odporúčanie je jednoduché: výhradu vlastníctva treba riešiť čo najskôr, ideálne hneď pri prvej kontraktácii, popr. v rámcovej zmluve, každopádne ešte v čase, keď obchod funguje dobre. Keď už je odberateľ v kríze popr. v insolvencii, zabezpečenie sa spravidla nedá dodatočne vytvoriť. Dá sa iba využiť to, čo bolo vopred správne dohodnuté, zdokumentované a pripravené.